|
V mojom ideálnom štáte by bol mier. Boli by tu veľké a krásne lesy a parky. Nebolo by toľko áut, ale namiesto parkovísk by boli radšej ihriská pre deti. Neboli by paneláky, ale rodinné domy. Pri každom dome by bola záhradka s kvetinami a na každom rohu by sa nachádzala lavička a pri každej lavičke by bol smetiak. Na zemi by sa nenachádzala žiadna špina, len čistá tráva a chodníky. Tráva by bola nádherne zelená a čistá, takže by sa na nej mohli hrať deti. Cigarety by v tomto štáte neexistovali, ani alkohol, a ani žiadne drogy - toto by moji občania štátu ani nepoznali. Kradnúť by sa tu nekradlo, ani žiadna agresivita by nebola, proste všetci by sa k sebe dobre chovali. Takže by ktokoľvek mohol nechať v kľude otvorený dom alebo nechať položený bicykel na ulici a nikto by mu ho neukradol. V mojom štáte by nikto nepočúval rap...všetko ostatné by sa tu mohlo počúvať, len nie rap. Škola by bola od deviatej rána do jednej. V pondelok by sa neučilo, bývalo by branné alebo niečo také. Prázdniny by trvalý nie dva mesiace, ale tri alebo aspoň dva a pol. A nemohli by sa dávať domáce úlohy, lebo žiaci by na to nemali čas. A môj štát by bol aj veľmi bohatý. Určite by sa tu recykloval odpad. A politici by neexistovali - to je tá hlavná vec. Boli by tu krásne a čisté jazerá, v ktorých by sa dalo dobre plávať. Tak a toto je môj ideálny štát a občania. Keby sa to to splnilo, bola by som asi najšťastnejšie dieťa na svete. Ale ja viem, že takýto svet je iba moja fantázia a že takýto nikdy nebude.
Magdaléna Holíková
Štát by sa mal viac starať o životné prostredie a ochrancovia prírody by sa mali postarať o lesy napadnuté lykožrútom. Ľudia by nemali ničiť označenia na turistických chodníkoch a mali by organizovať veľa dobrovoľných prác i v rámci obnovenia a skrášlenia hôr. Štát by mal poskytnúť nielen štúdium a zdravotnú starostlivosť, ale aj rôzne zaujímavé destinácie. Historické pamiatky, ktoré sa doteraz zachovali, by mali mať svoje miesto a väčšiu starostlivosť. Každý občan musí mať štátne občianstvo, aby mohol mať v krajine trvalý pobyt. Dobrovoľné práce by sa mali organizovať častejšie aby, ľudia dostali nejaké štátne príspevky a mali by taktiež dušu na mieste. Školy by mohli dostať nejaký menší príspevok na rekonštrukciu a steny pomaľované grafitami. Taktiež by školy mohli mať výzor, ktorý sa viac podobá 21 storočiu. Ceny by určite mali poklesnúť, hlavne na MHD.Do zahraničia by sa tiež malo cestovať lacnejšie, aj keď by to asi letecké spoločnosti priviedlo k bankrotu. Sociálne siete by nemali navštevovať deti do 10 rokov, pretože už teraz to má veľký vplyv na ich výsledky v škole a na správanie. Disciplína mladých ľudí je práve týmito sociálnymi sieťami veľmi ovplyvnená. Koniec.
Katarína Nackinová
Moja predstava o dobrom štáte a o dobrých občanoch by mala byť: pod pojmom dobrý štát si predstavujem, že všetko v štáte by malo fungovať tak, ako má, napríklad POLITIKA - všetci by sa mali zhodnúť na kompromise a dohodnúť sa, nie hádať sa a nakoniec vybrať zlé riešenie pre problém štátu. Alebo úlohou štátu by malo byť, aby sa viac staral o kultúrne pamiatky v štáte. Podľa mňa by bol aj väčší cestovný ruch. V dobrom štáte by malo byť aj veľa možností na štúdium a prácu pre občanov, lepšie uplatnenie sa v rôznych odboroch a aby sa aj občanom z iných štátov sem oplatilo cestovať za vzdelaním a prácou, pretože by bolo viac možností.
Dobrý občan: Dobrý občan by mal najprv myslieť na seba, aby sa dokázal o seba dobre postarať. Niektorí ľudia však myslia nielen na seba, ale aj na svojich blízkych a priateľov a na seba častokrát zabúdajú. Ale takých ľudí je, bohužiaľ, málo. Keby bol každý občan taký, hneď by sa všetkým lepšie žilo. Ľudia by sa neodcudzovali a neporovnávali.Ľudia by sa nemali porovnávať podľa farby pleti, vyznania náboženstva,... Väčšiu hodnotu má charakter človeka. Každý by mal vyjadriť svoj názor. Dobrý občan by mal mať aspoň ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Aj keď najlepšie by bolo aj vysokoškolské vzdelanie. Pretože tí ľudia, čo nemajú ani maturitu, sú v dnešnej dobe väčšinou nezamestnaní. Veľa ľudí je dnes odkázaných na život, ktorý by nikto nechcel (kradnú, ubližujú nevinným osobám, drogujú, pijú alkohol, bývajú pod mostom...) Takýto ľudia sa väčšinou s takýmto správaním dostanú do väzenia alebo do centier, kde sa im snažia pomôcť ľudia, ktorých baví pomáhať druhým, teda tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Ale takúto mienku by nemal mať žiadny dobrý občan. Ľudia by si mali navzájom pomáhať. Toto je moja predstava o dobrom štáte a občanovi.
Adriana Kyseláková
Môj vysnívaný štát je taký, v ktorom by sa ľudia chovali k prírode tak ako sa patrí. Nikto by nehádzal odpadky na zem, ale do smetných košov na triedený odpad, ktoré by boli umiestnené na viacero miestach. Na každom sídlisku by bolo detské ihrisko a pri ňom pár stromov a pod nimi lavičky, aby si mali rodičia kam sadnúť, kým sa ich deti budú hrať. Pri stromoch by boli také tie smetné koše s popolníkmi, keby tam niekto chcel fajčiť. Ale to by sa v mojom vysnívanom štáte smelo iba v priestoroch, ktoré ten niekto vlastní a ktoré nie sú verejné. Alebo na voľnom priestranstve.
Vodičský preukaz by sa dal spraviť už v 16-tich rokoch, ale šoférovať by sa smelo iba v sprievode osoby, ktorá už vodičský preukaz má. Bez sprievodu až v 17-tich. Hranice medzi mojim vysneným štátom a okolitými štátmi by boli otvorené stále, pretože okolité štáty by boli podobné tomu ktorý som si vysnila.Nikto by v tom svete nezvyšoval hlas na druhých, pretože by nemal prečo. Neexistoval by tam zločin, ani nič zlé. Najhoršia vec, ktorá by sa tam dala spraviť by bola zabudnutá domáca úloha alebo neskorý príchod do práce. Nebol by žiaden rasizmus, veď sme všetci rovnaký iba máme iný obal. Všetky potraviny by boli také ako tu. Ibaže by sa dlhšie nekazili. Ľudia v tom svete by boli priateľský a neboli by nevyliečiteľné choroby. Nejaké choroby by boli, ale bol by na ne liek a nezomieralo by sa na ne. Politici by rozmýšľali nad tým ako ochrániť náš svet pred stratou kyslíka, ktorú spôsobuje kácanie stromov, namiesto toho aby riešili iné veci. Každý by sa poznal s každým, aspoň na jednom sídlisku, a neboli by tam taký ľudia ako niektorý, ktorých poznám. Nikto by nepremýšľal nad smrťou ani ničím podobným, lebo svet ako taký by sa im zdal až moc dobrý nato, aby ho chceli opustiť. Ale viem, že nič s tohto sa nestane, pretože je to iba moja fantázia. Jediné miesto kde by sa to mohlo stať sú moje sny.
Veronika Kleofasová |
